آداب السفر وأحكامه

آداب السفر وأحكامه

Akwantuo mu suban pa ne ne nhyehyɛe ahorow. Aseda nyina ara wɔ Allah abɔdeɛ nyinaa wura, Na nhyira ne asomdwoe nka Akɔmyɛfoɔ ne Asomafoɔ nyinaa animonyam nii, yɛ Kɔmhyɛni Mohammed ɛna Ne fiefoɔ ɛna Ne yɔnkofo (Asuafoɔ) nyinaa ara.

Language: lang_ak
Prepared by: Nyansahu Boayikuw a ɛwɔ Islam Nsɛm a Ɛwɔ Mu Dwumadibea Fekuw a Ɛwɔ Kasa Ho.
Version: 3.0
Translations 50
Akan Amharic Assamese Azerbaijani +46
Attachments 7
PDF
Audio
Video
+3

Akwantuo mu suban pa ne ne nhyehyɛe ahorow. Aseda nyina ara wɔ Allah abɔdeɛ nyinaa wura, Na nhyira ne asomdwoe nka Akɔmyɛfoɔ ne Asomafoɔ nyinaa animonyam nii, yɛ Kɔmhyɛni Mohammed ɛna Ne fiefoɔ ɛna Ne yɔnkofo (Asuafoɔ) nyinaa ara.

Wae akyi no:

Eyi yɛ nkrasɛm tiawa a ɛfa abrabɔ pa ne akwantu ho mmara ho, a yɛde ahwɛyiye akyerɛkyerɛ nea akwantufo no hia no mu dodow no ara mu.

Yɛsrɛ Onyankopɔn sɛ ɔmma no nyɛ dwuma a ɛyɛ Ɔno nko dwumadie, na ɔmfa ho mfasoɔ mma Nkramofoɔ nyinaa.

Nyansahu Boayikuw a ɛwɔ Islam Nsɛm a Ɛwɔ Mu Dwumadibea Fekuw a Ɛwɔ Kasa Ho.

Nea edi kan: Akwantuo mu suban pa.

Ɛsɛ sɛ wɔn a wotu kwan kɔ Hajj anaa ɔsom afoforo mu no hwɛ nea edidi so yi so:

1. Ɛsɛ sɛ obi hwehwɛ Onyankopɔn akwankyerɛ wɔ bere, bepɔw, ɔhokafo, ne ɔkwan ho sɛ akwan pii wɔ hɔ a. Ɛsɛ sɛ obisa nnipa a wɔwɔ osuahu ne trenee wɔ eyi ho. Hajj ne Umrah deɛ, akyinnyeɛ biara nni ho sɛ wɔyɛ papa. Ɔkwan a wobɛfa so ahwehwɛ akwankyerɛ ne sɛ wobɛbɔ rak’ah mmienu na afei wode nea wɔaka afiri Ɔkɔmhyɛni no hɔ abɔ srɛ, Nyankopɔn nhyira no na ɔmma no asomdwoeɛ.

2. Ɛsɛ sɛ ɔkwantufo ne nea ɔyɛ Umrah no de wɔn Hajj ne Umrah bɔ wɔn tirim sɛ wɔbɛhwehwɛ Allah Tumfoɔ anigyeɛ na wɔabɛn No. Ɛsɛ sɛ wɔkwati wiase akyidi, ahohoahoa, abodin ahorow a wobenya, anaa wɔn ho a wɔbɛda no adi na wɔahwehwɛ din, efisɛ ɛno ne nea enti a wɔn nneyɛe nyɛ kwa na wɔpow wɔn. Allah Otumfoɔ ka sɛ: { Kasɛ nokware mo meyɛ nipa mɔnsɛsoɔ na yekyirɛ na yaye ɛma me na nokorɛ deɛ ɔyɛ mɔ Awurade nɛyɛ Awurade krɔpɛ, Na deɛ ɔpɛsɛ ɔhyia ne Awurade ɛnɛ ɔnde dwumadie pa ɛna nma nɔ ɛnyɛ nɔ npatayɛ ɛfa nawurade som krɔpɛ } [ Al-Kahf:110 ]. Wɔ Hadith Kudusi Kronkron mu no: "Meyɛ obi a ɔde ne ho sen ahokafo sen ahokafo a obenya. Obiara a ɔbɛyɛ adeyɛ bi a ɔde obi a ɔnyɛ Me bɛka ho no, megyaw ɔne ne hokafo no hɔ." [1] . [1] Moslim na yi no,ne (2985).

3. Ɛsɛ sɛ ɔkwantufoɔ ne deɛ ɔreyɛ Umrah no te Umrah ne Hajj nhyehyɛɛ ase, ne akwantuo ho mmara ansa na watu kwan, sɛdeɛ ɛbɛyɛ a ɔremmu n’ani ngu asɛdeɛ bi so anaasɛ ɔrenhwe ase wɔ biribi a wɔabara mu. Ɔkɔmhyɛni no, Onyankopɔn nhyira no na ɔmma no asomdwoeɛ, kaa sɛ: “Obiara a Onyankopɔn pɛ papa ma no no, Ɔma no nyamesom ho ntease.” [2] . [2] Al-Bukhari, No. (3116), ne Muslim, No. (100) na wɔkaa ho asɛm.

4. Ɛsɛ sɛ ɔkwantufo anaa nea ɔyɛ Umrah no paw sika a ɛwɔ mmara mu ma ne Hajj ne Umrah, ɛfiri sɛ Onyankopɔn ye na ɔgye deɛ ɛyɛ papa nko ara, na ɛfiri sɛ sika a mmara mma ho kwan yɛ adeɛ a ɛma wɔmmua mpaebɔ.

5. Monsakyera mo ho firi bone ne mmarato nyinaa ho. Sɛ wayɛ nnipa bɔne a, ɛsɛ sɛ ɔsan de wɔn ma na oyi wɔn bem, sɛ́ ɛyɛ: nidi, sika, anaa biribi foforo.

6. Wɔkamfo kyerɛ sɛ ɔkwantufo no nkyerɛw n’apɛde, ne hokwan ahorow ne n’asɛyɛde ahorow. Ɔkɔmhyɛni no, Onyankopɔn nhyira no na ɔmma no asomdwoeɛ, kaa sɛ: “Ɛnyɛ nea ɛfata sɛ Nkramofo a ɔwɔ biribi a ɔde bɛma no no bɛda anadwo abien a wɔankyerɛw n’apɛde ama no.” [3] . Odi ho adanse, tua n’aka, na ɔsan de sika a wɔde asie no kɔma wɔn wuranom anaasɛ ɔsrɛ wɔn kwan sɛ wɔmfa nsie. [3] Al-Bukhari, No. (2738), ne Muslim, No. (1627) na wɔkaa ho asɛm.

7. Wɔkamfo kyerɛ sɛ ɔkwantufoɔ no mmɔ mmɔden sɛ ɔbɛpaw ɔhokafoɔ pa, na wahwɛ yie sɛ ɔyɛ Islam nimdeɛ suani. Wei yɛ adeɛ baako nti a ɔdii nkonim na wanni mfomsoɔ wɔ n’akwantuo mu, Hajj, ne Umrah, sɛ Ɔkɔmhyɛni no, Onyankopɔn nhyira no na ɔmma no asomdwoeɛ, kaa sɛ: “Onipa te n’adamfo som mu, enti mo mu biako nhwɛ nea ɔfa no sɛ adamfo” [4]; Na Ɔkɔmhyɛni Nyame nhyira ne n'asomdwie nka no akasɛ: “Mfa obiara adamfo gye gyidini, na mma obiara nni w’aduan gye nyamesomfo.” [5] . [4] Abudawood na yi no ne no.(4833). [5] Abu Dawood, No. (4832), ne Al-Tirmidhi, No. (2395) na wɔkaa ho asɛm.

8. Wɔkamfo kyerɛ sɛ ɔkwantufo no mma n’abusua, ne ne nuafo, n’afipamfo, ne ne nnamfo babae. Ɔkɔmhyɛni no, Onyankopɔn nhyira no na ɔmma no asomdwoeɛ, kaa sɛ: “Obiara a ɔpɛ sɛ otu kwan no ka kyerɛ wɔn a ogyaw wɔn hɔ no sɛ: ‘Mede mo ahyɛ Onyankopɔn nsa, a ɔnhwere nea wɔde ahyɛ no nsa.’” [6] Ɔkɔmhyɛni no, Onyankopɔn nhyira no na ɔmma no asomdwoeɛ, na ɔbɛgyae n’ahokafoɔ no berɛ a wɔn mu baako pɛ sɛ ɔtu kwan no, na ɔka sɛ: “Mede wo som, wo ahotoso, ne wo nnwuma mu aba a etwa to hyɛ Onyankopɔn nsa.”[7] Na Ɔkɔmhyɛni no, Nyankopɔn nhyira no na ɔmma no asomdwoeɛ, na ɔbɛka akyerɛ wɔn a wɔsrɛɛ no ​​sɛ ɔmma wɔn afotuo wɔ akwantufoɔ no mu sɛ: “Onyankopɔn mfa onyamesom pa mma wo, mfa wo bɔne nkyɛ wo, na ɔmma papayɛ nyɛ mmerɛw mma wo wɔ baabiara a wowɔ.” [8] . Ɔbarima bi baa Ɔkɔmhyɛni no nkyɛn, Nyankopɔn nhyira no na ɔmma no asomdwoeɛ, na wabɔ ne tirim sɛ ɔbɛtu kwan na ɔkaa sɛ: O Onyankopɔn Somafoɔ, ma me afotuo. Ɔkaa sɛ: “Mitu mo fo sɛ monsuro Onyankopɔn na monhyɛ Onyankopɔn anuonyam wɔ asɛnka agua biara mu.” Enti bere a ofii hɔ no, ɔkae sɛ: “O Onyankopɔn, ma asase nyɛ mmerɛw mma no na ma akwantu no nyɛ mmerɛw mma no.” [9] . [6] Al-Tabarani na ɔkyerɛwee, No. (823). [7] Ahmad na ɔkyerɛwee wɔ ne Musnad, No. (4524) mu. [8] Al-Tirmidhi na ɔkyerɛwee, No. (3444). [9] Ahmad na ɔkyerɛwee wɔ ne Musnad, No. (9724) mu.

9. Ɛnsɛ sɛ ɔde dɔn, sanku, anaa ɔkraman ka ne ho bere a ɔretu kwan, a egyina Abu Hurairah hadith so, Onyankopɔn ani nnye no, sɛ Onyankopɔn Somafo, Nyankopɔn nhyira no na ɔmma no asomdwoe, kaa sɛ: “Abɔfo nka kuo bi a ɔkraman anaa dɔn ka ho” [10]. [10] Moslim na yi no,ne (2113).

10. Sɛ ɔpɛ sɛ ɔne ne yerenom no mu baako tu kwan a, sɛ ɔwɔ boro baako a, na ɔbɔ ntonto wɔ wɔn mu. Ɔyere biara a ntonto no bɛtɔ ne so no ne no bɛkɔ, sɛnea Aisha hadith kyerɛ no, Onyankopɔn ani nnye no ho, a ɔkaa sɛ: “Bere biara a Onyankopɔn Somafo, Nyankopɔn nhyira no na ɔmma no asomdwoe, pɛ sɛ otu kwan no, na ɔtow ntonto wɔ ne yerenom mu, na nea ne ntonto fi adi no, ɔde no ka ne ho.” [11] . [11] Al-Bukhari, No. (2593), ne Muslim, No. (2770) na wɔkaa ho asɛm.

11. Wɔkamfo kyerɛ sɛ ontu kwan Dwoda wɔ da no mfitiaseɛ sɛ ɔtumi yɛ saa a, sɛdeɛ Ɔkɔmhyɛni (asomdwoeɛ ne nhyira nka no) yɛeɛ no. Ka`b ibn Malik (Allah nsɔ ne ani) kaa sɛ: “Onyankopɔn Somafo, Nyankopɔn nhyira no na ɔmma no asomdwoe, na ɛntaa nkɔ akwantu bi mu gye Dwoda.” [12] . [12] Bhukari na yi no,ne (2949).

12. Wɔkamfo kyerɛ no sɛ ɔnkenkan nkotɔsrɛ a wɔde fi fie hɔ bere a ɔretu kwan anaa ɔkwan foforo so, enti ɔka bere a ɔrefi hɔ no sɛ: “Onyankopɔn din mu no, mede me ho ato Onyankopɔn so, na tumi anaa ahoɔden biara nni hɔ gye Onyankopɔn nkyɛn.O Onyankopɔn, mehwehwɛ guankɔbea wɔ Wo mu na mayera anaasɛ wɔbɛyera me, anhwe ase anaasɛ wɔama me ho ahwe ase, anyɛ ntɛnkyea anaa wɔayɛ no bɔne, na minnim nimde anaa nea wonnim no.” [13] . [13] Abudawood na yi no ne no.(5094).

13. Wɔkamfo kyerɛ sɛ ɔnka akwantuo nkotɔsrɛ no berɛ a ɔte ne aboa, kar, wimhyɛn, anaa kar foforɔ biara so, na ɔka sɛ: "Oh Allah yɛresrɛ wo papa, nyamesuro ne dwumadie a w'ani gye ho wɔ saa y'akwantuo yi mu, oh Allah ma saa y'akwantuo yi mu ɛnyɛ hare na ɛnyɛ merɛ mma yɛn, Oh Allah wo ne yɛ hokani wɔ akwantuo yi mu, na wo nsa na yɛde y'abusuafoɔ hyɛ, oh Allah merehwehwɛ ntwitwagyeɛ firi wo nkyɛn fa ɔberɛ a ɛwɔ akwantuo yi mu ho, ne awerɛhosɛm bi a ani bɛtumi ahunu ho, ne sɛ yɛbɛkɔ abɛto asiane wɔ yɛ sika ne y'abusua mu..."[17]. [14] Akwantuo mu ahokyere: ne mu den. Al-Ifsah ‘a ɔyɛ Ma’ani Al-Sahih bi (4/284). [15] Ne honam ani hwɛbea a enye ne awerɛhow a abubu. Al-Ifsah ‘a ɔyɛ Ma’ani Al-Sahih bi (4/284). [16] (SANBA): Ɛyɛ sanba. Sahihfoɔ no nteaseɛ a wɔda no adi (4/284). [17] Ahmad na ɔkyerɛwee wɔ ne Musnad, No. (6374) mu.

14. Wɔkamfo kyerɛ sɛ ɛnsɛ sɛ ɔno nkutoo ntu kwan a onni ahokafo, sɛnea Ɔkɔmhyɛni no, Onyankopɔn nhyira no na ɔmma no asomdwoe, kaa sɛ: “Sɛ nkurɔfo nim nea ɛwɔ ankonamyɛ mu sɛnea minim no a, anka ɔpɔnkɔsotefo biara nni hɔ a ɔno nkutoo ntu kwan anadwo” [18]. [18] Bhukari na yi no,ne (2998).

15. Akwantufoɔ paw wɔn akannifoɔ no mu baako sɛ ɔnni wɔn anim, sɛdeɛ ɛbɛyɛ a ɔbɛtumi aka wɔn abom, ɔbɛpene so, na ɔbɛtumi adu wɔn botaeɛ ho. Ɔkɔmhyɛni no, Onyankopɔn nhyira no na ɔmma no asomdwoeɛ, kaa sɛ: “Sɛ nnipa baasa kɔ akwantuo mu a, wɔmma wɔn mu baako sɛ wɔn kannifoɔ” [19]. [19] Abudawood na yi no ne no.(2608).

16. Ɛsɛ sɛ n’ani gye ho sɛ ɔbɛyɛ osetie nneyɛe a Onyankopɔn ahyɛ no, na wakwati nneɛma a wɔabara no, na wafa abrabɔ pa. Ɛsɛ sɛ ɔboa wɔn a wohia mmoa ne mmoa, na ɔde nimdeɛ ma wɔn a wɔhwehwɛ ne wɔn a wohia. Ɛsɛ sɛ ɔma ne sika yɛ ayamye, na ɔsɛe no wɔ n’ankasa ne ne nuanom anigye ne wɔn ahiade ho.

17. Ɛsɛ sɛ ɔma ne ka ne akwantuo ahiadeɛ kɔ soro, ɛfiri sɛ ahiadeɛ bi bɛtumi aba na nneɛma bɛtumi asesa.

18. Ɛsɛ sɛ ɔyɛ anigyefo, ayamyefo, na ɔpɛ sɛ ɔde anigye bɛbrɛ n’ahokafo, sɛnea ɛbɛyɛ a obenya adamfofa su na wahu.

19. Ɛsɛ sɛ ɔnya abotare wɔ ne nnamfonom a wɔtwe wɔn ho fi wɔn ho ne wɔn a wɔsɔre tia n’adwene no ho, na ɔde ayamye a eye sen biara di wɔn ho dwuma, sɛnea ɛbɛyɛ a wobebu no na wɔabu no kɛse.

20. Wɔkamfo kyerɛ sɛ sɛ akwantufo gyina baabi a, wɔbata ho. Ɔkɔmhyɛni no ahokafoɔ no bi, Nyankopɔn nhyira no na ɔmma no asomdwoeɛ, na wɔbɛpete akɔ nkoko ne nkokoɔ mu berɛ a wɔgyina bea bi. Enti ɔno, Onyankopɔn nhyira no na ɔmma no asomdwoeɛ, ɔkaa sɛ: “Mo apete wɔ nkoko ne abon mu no fi Satan nkutoo” [20] . Afei na wɔka bom, na sɛ wɔtrɛw atade bi so a, na ɛfata wɔn. [20] Ahmad na ɔkyerɛwee wɔ ne Musnad, No. (17736) mu.

21. Wɔkamfo kyerɛ sɛ sɛ obi hyɛn fie bi mu bere a ɔretu kwan anaa baabi foforo biara a, ɛsɛ sɛ ɔde nea wɔada no adi afi Ɔkɔmhyɛni no hɔ no srɛsrɛ, Onyankopɔn nhyira no na ɔmma no asomdwoe: “Mehwehwɛ guankɔbea wɔ Onyankopɔn nsɛm a ɛyɛ pɛ mu fi nea Ɔbɔɔ bɔne no ho” [21]; Sɛ ɔka saa a, biribiara rempira no kosi sɛ obefi saa fie no mu. [21] Moslim na yi no,ne (2708).

22. Wɔkamfo kyerɛ no sɛ ɔbɛka “Allahu Akbar” bere a ɔwɔ asase a ɛkorɔn so na waka “Subhan Allah” bere a ɔresian akɔ asase a ɛba fam ne bon mu. Jabir, Onyankopɔn ani nnye no, ɔkaa sɛ: “Yɛforo kɔɔ soro no, yɛhyɛɛ Onyankopɔn anuonyam, na yɛsiane no, yɛmaa no so” [22] . Na ɛnsɛ sɛ wɔma wɔn nne so de hyɛ anuonyam. Ɔkɔmhyɛni no, Onyankopɔn nhyira no na ɔmma no asomdwoeɛ, kaa sɛ: “O adesamma, monhwɛ mo ho yie.Momfrɛ obi a ɔyɛ asotifoɔ anaa onni hɔ, ampa ara, Ɔka mo ho, ampa ara, Ɔte n’asɛm nyinaa na Ɔbɛn.” [23] . [22] Bhukari na yi no,ne (2994). [23] Bhukari na yi no,ne (2993).

23. Wɔkamfo kyerɛ no sɛ ɔnantew anadwo, titiriw anadwo mfiase, efisɛ Ɔkɔmhyɛni no, Onyankopɔn nhyira no na ɔmma no asomdwoe, kaa sɛ: “Ɛsɛ sɛ mokɔ anadwo, efisɛ wɔabobɔ asase anadwo” [24]. [24] Abudawood na yi no ne no.(2571).

24. Wɔkamfo kyerɛ sɛ ɔnsrɛsrɛ mpɛn pii bere a ɔretu kwan no, sɛnea Ɔkɔmhyɛni no, Onyankopɔn nhyira no na ɔmma no asomdwoe, kaa sɛ: “Akyinnye biara nni ho sɛ wobua nkotɔsrɛ abiɛsa: nea wɔhyɛ no so nkotɔsrɛ, ɔkwantufo nkotɔsrɛ, ne ɔwofo nkotɔsrɛ a ɔde tia ne ba” [25]. [25] Ahmad na ɔkyerɛwee wɔ ne Musnad, No. (10771) mu.

***

Nea ɛto so mienu: Ahotew bere a woretu kwan no

Ɛsɛ sɛ ɔkwantufo no hwɛ n’ahotew so, denam nsu a ɔbɔ de hwehwɛ amanne mu efĩ nketenkete ne amanne kwan so aguare de hwehwɛ amanne mu efĩ akɛse so.

Sɛ wannya nsuo, anaase ɔwɔ nsuo kakra a ɔhia ma n’aduane ne n’ano a, ɛnde ɛsɛ sɛ ɔyɛ tayammum.

Sɛnea wɔyɛ dry ablution: Fa wo nsa bɔ fam na fa popa w’anim ne wo nsa.

Tayammum a wɔtew ho no yɛ bere tiaa mu de. Bere biara a wobehu nsu no, ɛyɛ nea enni mu na ɛsɛ sɛ ɔde di dwuma. Sɛ ɔyɛ tayammum ma amanne mu efĩ atitiriw na afei onya nsu a, ɛsɛ sɛ ɔyɛ ghusl ma no. Sɛ ɔyɛ tayammum de yi ne ho fi mu na afei onya nsuo a, ɛsɛ sɛ ɔbɔ nsuo ma no. Wɔabɔ ho amanneɛ wɔ hadith no mu sɛ: “Asase a hote yɛ ade a Nkramofo de te wɔn, sɛ mpo wannya nsu mfe du. Nanso sɛ onya nsu a, ma onsuro Onyankopɔn na ne were nka ho.” [26]. [26] Al-Bazzar na ɔkaa ho asɛm wɔ ne Musnad, No. (10068) mu.

Sɔks no so a wɔbɛpopa no yɛ nea wɔma ho kwan sɛnea Kur’aan, Sunnah, ne Sunnifo adwene kyerɛ no.

Tebea horow bi wɔ hɔ a wɔde popa sɔks ne nea ɛte sɛ ɛno:

1. Ɛsɛ sɛ mpaboa anaa sɔks no yɛ nea wɔma ho kwan na ɛho tew.

2. Sɛ wɔbɛhyɛ wɔn bere a wowɔ ahotew tebea mu.

3. Ɛsɛ sɛ wɔkata beae a ɛyɛ asɛyɛde no so.

4. Ɛsɛ sɛ wɔpopa wɔ amanne kwan so efĩ nketenkete ho. Wɔmma kwan mma wɔpopa amanne mu efĩ atitiriw anaa biribi a ɛhwehwɛ sɛ wɔpopa amanne kwan so.

5. Ɛsɛ sɛ wɔpopa no wɔ bere a Sharia akyerɛ no mu, a ɛyɛ da koro ne anadwo biako ma obi a ɔte hɔ, ne nnansa ne anadwo ma ɔkwantufo. Saa bere yi, sɛnea adwene a ɛteɛ kyerɛ no, fi ase fi bere a edi kan a wɔpopae wɔ efĩ no akyi, na ɛba awiei wɔ nnɔnhwerew aduonu anan akyi ma obi a ɔte hɔ, ne nnɔnhwerew aduɔson abien ma ɔkwantufo.

Sɛ wɔpopa wɔn so a, nneɛma abiɛsa no mu biako na ɛyɛ nea enni mu:

1. Sɛ biribi si a ɛhwehwɛ sɛ wɔguare wɔ amanne kwan so, te sɛ amanne kwan so efĩ atitiriw a, popa no yɛ nea enni mu na ɛho hia sɛ wɔde amanne kwan so nsu gu.

2. Sɛ oyi wɔn bere a wapopa wɔn so awie a.

3. Sɛ bere a Sharia susuw ho no twam a, popa no nyɛ adwuma.

***

Nea ɛto so mmiɛnsa: Atemmu ahorow a ɛfa mpaebɔ/Sallah a wɔbɛtew so bere a wɔretu kwan no ho:

Mpaebɔ/Sallah a wobɛtew so bere a woretu kwan no ye sen sɛ wubewie. Nanso, sɛ ɔkwantufo bi wie mpaebɔ ahorow anan no anan a, ne mpaebɔ no yɛ nea ɛfata, nanso wakɔ atia nea eye.

Ɔkwantufo ma ne mpaebɔ yɛ tiaa sɛ ofi afie a ɛwɔ n’akuraa anaa kurom nyinaa mu a. Eyi ne nhomanimfo dodow no ara adwene.

Sɛ otu kwan bere a mpaebɔ (asɔre) bere no afi ase akyi a, obetumi atwitwa so, efisɛ otutuu kwan ansa na mpaebɔ bere no reba awiei.

Ɛfa Dhuhr ne Asr a wɔbɛka abom, ne Maghrib ne Isha ho no, ɛyɛ Sunnah ma ɔkwantufoɔ no berɛ a ɛhia sɛ ɔyɛ saa, sɛ ɔretu kwan na ɔtoa n’akwantuo no so a, ɛnde ɛsɛ sɛ ɔyɛ deɛ ɛyɛ mmerɛ ma no, sɛ ɛyɛ mpaebɔ no a ɔde bɛka abom ntɛm anaa akyiri yi.

Sɛ ɛho nhia sɛ ɔkwantufo no ka mpaebɔ bom a, ɛnde ɔmfa nkabom. Sɛ nhwɛso no, sɛ ɔte baabi na ɔmpɛ sɛ ofi hɔ kosi sɛ bere a wɔde bɛbɔ mpae a ɛto so abien no befi ase a, ɛnde eye sɛ ɔrenka wɔn bom, efisɛ enhia sɛ ɔyɛ saa. Enti, Ɔkɔmhyɛni no, Nyankopɔn nhyira no na ɔmma no asomdwoeɛ, wanka mpaebɔ abom berɛ a na ɔte Mina wɔ Farewell Pilgrimage no mu, ɛfiri sɛ na ɛnhia sɛ ɔyɛ saa.

Ɛdefa mpaebɔ/Sallah a wofi wɔn pɛ mu bɔ ho no, ɔkwantufo no tu ne ho ma nea ɔtefo no tu ne ho ma, enti ɔbɔ Duha mpaebɔ, anadwo mpaebɔ, Witr mpaebɔ, ne mpaebɔ afoforo a wofi ne pɛ mu bɔ gye Sunnah mpaebɔ a Dhuhr, Maghrib, ne Isha bɔ, sɛnea Sunnah no nyɛ sɛ wɔbɛbɔ no.

Wɔma kwan sɛ wo bɛ yɛ nafila asore (mpaebɔ) wɔ ɔhyɛn wɔ akwantuo mu: wimhyɛn, kar, nsuomhyɛn, anaa akwan foforo a wɔfa so tui kwa. Nanso, sɛ obi bɛbɔ mpae a ɛyɛ ahyɛde a, ɛsɛ sɛ ɔsi firi pɔnkɔ so gye sɛ ontumi nyɛ saa.

Mpaebɔ /Sallah a ɔkwantufo bi bɔ wɔ ɔtefo bi akyi no yɛ nea ɛfata, na ɔkwantufo no wie mpaebɔ no te sɛ ne imam de no, sɛ́ ɔkyere mpaebɔ no nyinaa, rak’ah biako, anaa nea ennu saa. Sɛ mpo ɔde ne ho bɛka ne ho wɔ tashahhud a etwa toɔ no mu ansa na wɔakyia no a, ɔwie. Eyi ne nhomanimfo no adwene a ɛteɛ.

***

Nea ɛtɔ so nnan: Abrabɔ pa a ɛkyerɛ sɛ obi bɛsan afiri Hajj, Umrah, anaa akwantuo mu.

Ɛsɛ sɛ ɔpere ne ho san ba na ɔnnkyɛ ne tra wɔ akwantuo no mu a ɛho nhia, sɛdeɛ Ɔkɔmhyɛni no, Onyankopɔn nhyira no na ɔmma no asomdwoeɛ, kaa sɛ: “Akwantu yɛ ayayade bi. Ɛmma mo mu biako ntumi nni aduan, nnom, ne nna. Enti sɛ odi n’ahiade ho dwuma a, ma ɔmfa ahopere nsan nkɔ n’abusua nkyɛn.” [27] . [27] Al-Bukhari, No. (1804), ne Muslim, No. (1927) na wɔkaa ho asɛm.

Sɛ ɔpɛ sɛ ɔsan kɔ ne man mu a, ɔkenkan akwantu nkotɔsrɛ no bere a waforo ne bepɔw no, na ɔde ka ho sɛ: "Yasan aba a yɛresakra, yɛresom na yɛreda yɛ wura ase"[28]. [28] Al-Bukhari, No. (1797), ne Muslim, No. (1342) na wɔkaa ho asɛm.

Wɔkamfo kyerɛ sɛ ɔnka, sɛ ɔfiri n’akwantuo no mu ba a, deɛ wɔsii so dua firii Ɔkɔmhyɛni no hɔ no, Onyankopɔn nhyira no na ɔmma no asomdwoeɛ, sɛ sɛ ɔfiri asraafoɔ akwantuo mu san ba a, Hajj, anaa Umrah a, ɔbɛka takbirs mmiɛnsa wɔ beaeɛ biara a ɛkorɔn wɔ fam, afei ɔbɛka sɛ: "Onyame biara nni hɔ gye Onyankopɔn, Ɔyɛ Baako, onni ɔhokafo. Ne dea ne ahenni, Ne dea ne ayeyi, na Ɔwɔ ade nyinaa so tumfoɔ. Yɛresan aba, yɛasakra, yɛresom, yɛrekotow, yɛreyi yɛn Awurade ayɛ. Onyankopɔn maa ne bɔhyɛ baa mu, na ɔmaa N'akoa nkonimdi, na ɔdii afã horow no nkutoo so nkonim" [29]. [29] Bhukari na yi no,ne (4116).

Wɔkamfo kyerɛ sɛ sɛ ohu ne kurom a, ɔka sɛ: "Yasan aba a yɛresakra, yɛresom na yɛreda yɛ wura ase"[30]. Ɔsan ka yei kɔsi sɛ ɔbɛhyɛn ne kurom, ɛnam deɛ Ɔkɔmhyɛni no, Onyankopɔn nhyira no na ɔmma no asomdwoeɛ, yɛeɛ nti. [30] Al-Bukhari, No. (1797), ne Muslim, No. (1342) na wɔkaa ho asɛm.

Ɛnsɛ sɛ ɔkɔsra n’abusua anadwo sɛ wakɔ akyirikyiri bere tenten a ɛho nhia a, gye sɛ ɔbɔ wɔn amanneɛ wɔ saa asɛm no ho na ɔka bere a waba anadwo no kyerɛ wɔn, efisɛ Ɔkɔmhyɛni no, Onyankopɔn nhyira no na ɔmma no asomdwoe, na ɔbaraa saa. Jabir ibn Abdullah, Nyame nsɔ wɔn mmienu nyinaa ani, kaa sɛ: “Onyankopɔn Somafo, Onyankopɔn nhyira no na ɔmma no asomdwoe, baraa ɔbarima sɛ ɔmmɔ n’abusua pon mu anadwo” [31]. Na nyansa a ɛwɔ ɛno mu ne nea wɔkyerɛkyerɛɛ mu wɔ asɛm foforo no mu. “Kosi sɛ nea ne ho abubu bɛbɔ ne ti nhwi [32], na nea onni hɔ no bɛsew ne ti nhwi” [33], . Na wɔ foforo mu no: “Onyankopɔn Somafo, Onyankopɔn nhyira no na ɔmma no asomdwoe, baraa ɔbarima sɛ ɔmmɔ n’abusua pon mu anadwo, nsusuw wɔn ho anaasɛ ɔnhwehwɛ wɔn mfomso” [34]. [31] Moslim na yi no,ne (715). [32] (Al-Sha’tha): Nea ɔde ngo ne akuturuku adi dwuma akyɛ, (Al-Istidād): Ɔde dade di dwuma, (Al-Mughībah): Nea ne kunu nni hɔ. Al-Tahrir fi Sharh Sahih Muslim - Al-Asbahani (nkr. 292). [33] Al-Nasa’i na ɔkyerɛwee, No. (9099). [34] Moslim na yi no,ne (715).

Wɔkamfo kyerɛ sɛ obi a ɔfiri akwantuo mu resan aba no mfa asɔredan a ɛwɔ ne nkyɛn no mfi aseɛ na ɔbɔ rak’ah mmienu wɔ hɔ, sɛdeɛ Ɔkɔmhyɛni no, Onyankopɔn nhyira no na ɔmma no asomdwoeɛ, yɛeɛ no.

Wɔkamfo kyerɛ sɛ ɔkwantufo no, sɛ ofi akwantu bi mu ba a, ɔnyɛ ayamye nkyerɛ n’abusua ne n’afipamfo mma na ɔne wɔn nni no yiye bere a wɔma no akwaaba no. Wɔkaa no wɔ Ibn Abbas tumi so, Allah ani nnye no, a ɔkaa sɛ: Bere a Ɔkɔmhyɛni, Allah nhyira no na ɔmma no asomdwoeɛ, duu Mecca no, Banu Abdul Muttalib mmarimaa nkumaa no gyee no. Ɔsoaa baako kɔɔ n’anim na ɔsoaa baako nso dii n’akyi. Abdullah ibn Ja`far, Allah ani nnye no, kaa sɛ: “Bere biara a Ɔkɔmhyɛni no, Nyankopɔn nhyira no na ɔmma no asomdwoeɛ, bɛsan afiri akwantuo mu aba no, na ɔhyia yɛn. Ɔkaa sɛ: ‘Afei hyia me ne al-Hasan anaa al-Husayn.’ Ɔkaa sɛ: ‘Enti ɔsoaa yɛn mu baako kɔɔ n’anim na ɔsoaa baako nso dii n’akyi kɔsii sɛ yɛhyɛn Medina.’” [35] [35] Moslim na yi no,ne (2428).

Wɔkamfo kyerɛ sɛ wɔmfa akyɛde bi mma, efisɛ ɛma koma dwo na eyi abufuw fi hɔ. Wɔkamfo kyerɛ sɛ wogye tom na wotua wo ka, nanso wɔmpɛ sɛ wɔbɛsan de ama a mmara kwan so ntease biara nni ho. Wei nti, Ɔkɔmhyɛni no, Onyankopɔn nhyira no na ɔmma no asomdwoeɛ, kaa sɛ: “Momma mo ho mo ho akyɛdeɛ na mobɛdɔ mo ho” [36]. Akyɛdeɛ yɛ adeɛ a ɛma Nkramofoɔ dɔ ɔdɔ. [36] Al-Bayhaqi na ɔkaa ho asɛm wɔ Al-Sunan Al-Kubra, No. (11946).

Sɛ ɔkwantufo bi san kɔ ne man mu a, wɔkamfo kyerɛ sɛ ɔnyɛ no atuu, sɛnea wɔada no adi afi Ɔkɔmhyɛni no ahokafo hɔ no, Onyankopɔn nhyira no na ɔmma no asomdwoe, sɛnea Anas, Onyankopɔn ani nnye no, kae no: “Bere a wohyiae no, wɔkyeree wɔn nsa, na sɛ wofi akwantu bi mu bae a, wɔyɛɛ wɔn ho wɔn ho atuu” [37]. [37] Al-Tabarani na ɔkyerɛwee wɔ Al-Awsat, No. (97).

Na Nyame Nhyira ne N'asomdwoeɛ nka Yɛ Kɔmhyɛni MOHAMMAD.